Po úspechu debutu Píseň krve, prvého dielu pripravovanej trilógie Stín krkavce z pera britského autora Anthony Ryana, prichádza Pán veže. Príbeh hrdiny Vélina al Sorny, rádového brata Viery čitateľov fantasy zaujal a bol zdrojom mnohých nadšených komentárov. Kto číta môj blog, tak vie, že nedávno som prečítala prvý
diel Píseň krve a bola som nadšená. Konečne sa mi do rúk dostala nová
fantasy kniha, ktorá ma zaujala, nedovolila mi spať, jesť ani sa venovať ničomu inému,
kým som ju neprečítala. Hrdinská fantasy s hrdinom, ktorý sa stal hrdinom
tak trochu proti svojej vôli a mne úplne učaroval. Anthony Ryan sa
vo svojom debute ukázal ako vynikajúci rozprávač a ja som dúfala, že
bude pokračovať v tak skvelo nastolenom tempe aj v ďalších dieloch.
Takže ostáva otázka. Splnil očakávania alebo sklamal?
Hneď na začiatku Vás musím podotknúť, že druhý diel sa od toho prvého
výrazne líši. Čakala som pokračovanie príbehu v duchu Písně krve, ale Anthony Ryan sa rozhodol pre zmenu. Je na posúdení každého čitateľa, či mu to vyhovuje. Musím sa priznať, že ma to na začiatku trochu udivilo, ale veľmi rýchlo som si zvykla. Anthony Ryan je pre mňa to pravé fantasy orechové. Nebojím sa túto fantasy sériu označiť za môj fantasy objav roka. Zaslúži si to.
,,Staré časy jsou pryč, Principe. Všechno je jinak. Přišli sem, aby všechno rozbourali. Teď je na nás, jak to všechno obnovíme.“,,Chceš změnit svět, bratře? Vydat se na šlechetnou výpravu, abys smyl všechnu prolitou krev?“,,Tu nic nesmyje. To ale neznamená, že se v ní musím utápět.“..Tak co tady vlastně děláme? Proč dál bojovat v této beznadějné válce? Všichni tito lidé zemřou. Tady v lese nás vítězství nečeká.“ Sklopil oči a zahleděl se do prázdna. ,,Vítězství na nás nečeká nikde. Mysleli jsme si, že jsme vyhráli. Že jsme odvrátili katastrofu, když Al Sorna odhalil Toho, který vyčkáva. Jenže zatímco jsme se soustředili na jednu hrozbu, jiná nepozorovaně rostla. Celá armáda přeplula oceán, aby nás rozdrtila. Koho by napadlo, že po staletích lstivých úskoků udeří tak otevřene?“
Do deja Pána veže sa dostávame po prepustení Vélina z päťročného alpírskeho vezenia. Odpykal si trest za smrť Nadejného a musel sa vyrovnať hlavne so zradou
kráľa. Vracia sa do kráľovstva bez Viery, bez lásky a priateľov. Môže na nás pôsobiť, že je zlomený. Ale on sa len zmenil a hlavne sa naučil využívať plný
potenciál písne krve. Hneď po návrate sa stretne s Revou, dcérou bývalého
Pána veže, ktorý umrel počas udalostí, keď bol ešte Vélin rádovým bratom. A to je pre
Vélina začiatok ďalšieho dobrodružstva plného vojny, bojov, vrážd, intríg,
smrti, ale aj nádeje, odvahy, loajality, priateľstva a obety. Na kráľovstvo
zaútočí silný nepriateľ a boj s ním práve začína
Začiatok knihy má trochu pomalší rozjazd. Ono to bude asi
tým, že sa človek potrebuje zorientovať v postavách a pripomenúť si
udalosti, ktoré sa udiali v Písni krve. Takže odporúčam aspoň prelistovať
prvý diel, aby ste si to oživili. Anthony Ryan sa totiž s opakovaním
hlavných udalostí prvého dielu nezdržoval a rovno nás hodil doprostred
deja. Na rozdiel od predchádzajúcej knihy je jej dej rozdelený do viacerých
dejových línií, každá je sústredená na inú postavu. A tak okrem Vélina
k slovu prichádza Réva, dcéra bývalého
Pána Veže, Lyrna, kráľova sestra
a Frentis, bývalý rádový brat Vélina. Kým v prvom dieli išlo
o hrdinskú fantasy a dej sa zameriaval výlučne na Vélina, teraz Vélin
trochu ustupuje do pozadia na úkor iných postáv, čo však nie je pre knihu vôbec
na škodu. Predpokladám, že niektorí Vélinovi fanúšikovia môžu byť sklamaní. Dejové línie zamerané na jednotlivé postavy sa pravidelne striedajú,
odohrávajú sa v rôznych miestach kráľovstva a každá má svoju dôležitosť pre príbeh ako celok.
Zmenil sa aj štýl písania, oproti prvému dielu autor
pritvrdil. Kým v Písni krve išlo v podstate o jednoduchý príbeh
hrdinu, ktorý vyrastal, dospieval, vyrovnával sa s kráľovskými intrigami
a bojoval vo vojnách, teraz si už Anthony Ryan neberie pred čitateľom
žiadne servítky a vôbec ho nešetrí. Ide o drsný text plný bojov,
vrážd, smrti a krvi, ale aj napriek tomu nejde o monotónny obsah
a čitateľa nenudí. Musím ale podotknúť, že občas dokáže aj šokovať. So svojimi
postavami sa nehrá a nemá problém ich zabiť, aby to poslúžilo príbehu.
V tomto vidím inšpiráciu v George R. R. Martinovi. Tá sa mu zaprieť
nedá. Aj v tomto prípade totiž nájdeme magickú linku, ktorá skôr dopĺňa
príbeh, ako by mala byť jej stredobodom.
Anthony Ryan zase raz nesklamal. A hlavne, čo sa týka
textu, tak dospel. Pán věže je drsnejšia a dramatickejšia sestra Písne krve. Návzájom sa síce líšia, ale aj napriek rozdielom spolu ako celok skvelo fungujú a prinášajú nám fantasy
príbeh, ktorý stojí za pozornosť. A hlavnou otázkou ostáva, ako bude
vyzerať tretí diel? Ako to dopadne s Vélinom, kráľovstvom a ostatnými? Na odpoveď si budeme musieť ešte chvíľu počkať do novembra, kedy má Host v pláne vydať záverečný diel trilógie s názvom Královna ohně. Neviem ako Vy, ale ja budem čakať veľmi netrpezlivo.
Hodnotenie: 90%
Názov: Pán věže (Stín krkavce #2)
Autor: Anthony Ryan
Originál: Tower Lord (2014)
Počet strán: 672
Vydalo: Nakladatelství Host
Okomentovat